Blog | 17.05.2024
Ako v Mikulove radosť vytriskla
Autor: Peter Španko, otec Petry
“Marjánko, Marjánko, Marjánko má” sa v sobotu 27.4.2024 predpoludním rozliehalo v malebnom mestečku Mikulov. Avšak, čo sa dialo? Sprevádzali sme našu dcéru do Mikulova na folklórny festival "Setkání pod Taneční horou“, ktorého sa zúčastnili detské aj dospelé folklórne súbory. Dopoludnia vystupovali deti a popoludní svoje umenie ukázali všetky generácie od juniorov až po seniorov.
Deti z Marjánky vystupovali v predpoludňajších hodinách za doprovodu svojej detskej cimbalovej hudby. Ukázali, že hoci nežijú či už v Česku, na Morave alebo na Slovensku, folklór proste majú v srdci. Radosť, ľahkosť, veselosť a dobrá nálada viedli deti k doslova životným výkonom. Dali do vystúpenia nielen srdce, ale aj samých seba. Bolo krásne vidieť, ako to prežívajú a sebavedomo, s istotou a neskutočnou radosťou stoja na pódiu, a to niektoré deti prvýkrát v živote. Ich rozžiarené oči ukázali, že nervozita a tréma u detí nemá šancu, a tak na mikulovskom námestí po vystúpení vytriskla radosť!
Radosť sprevádzaná potleskom sa valila ulicami malebného mesta. Zmes nadšenia, radosti a eufórie zaplnila nielen námestie a priľahlé ulice, ale aj srdce každého diváka, či už rodičov účinkujúcich alebo náhodných turistov. Všimol som si, že rozžiarené oči vystupujúcich detí umocnili emócie silného zážitku a padli aj slzy dojatia, hlavne u rodičov, ale aj u vedúcich spolku Marjánka. Verím, že to bola najkrajšia odmena pre všetkých. Pre rodičov, ktorí podporujú svoje deti v tradíciách našich predkov, ako aj pre vedúcich Marjánky, prostredníctvom ktorej majú deti možnosť sa stretávať, učiť sa spievať, tancovať a poznávať náš krásny folklór.
Po vystúpení sa mi oči stretli s Martinou Canovou (vedúcou spolku, ktorá vedie niektoré z detských skupín), usmiali sme sa na seba a ja som sa spýtal:
,,Martina, pamätáš sa, ako sme prišli s Petrou prvýkrát do Marjánky? Ako Petra nechcela ísť medzi deti? Ako kvôli škole nemohla rok chodiť a hneď, ako to bolo možné, zas začala? No a dnes, dnes je to jej deň. Veľmi sa tešila nielen na tancovanie, ale aj na spievanie. Deťom to dáva neskutočnú pridanú hodnotu“.
Priznám sa, že s nami lomcovali emócie radosti, spokojnosti, hrdosti a neopísateľného pocitu.
Ďakujem tým, ktorým skrsla myšlienka založiť tento súbor a dosiahnuť ešte ťažšie – udržať ho živý. To, že Marjánka prežije, o to obavu po vystúpení v Mikulove nemám. Deti ukázali, že náš folklór už nie je pre nich len vášeň, ale ich život. Ďakujeme!
Deti za doprovodu dvoch dospelých muzikantov počas vystúpenia
Česko-slovenská krása z Viedne
Radostné fotografovanie po vystúpeni