Marjánka: tanec, spev, folklór a zvyky. Ľudová kultúra a starostlivosť o jazyk hravou formou

Blog | 02.07.2024

Autorky článku: členky spolku Karla Zemanová, Martina Canova a Helena Stella Kramářová v spolupráci s redaktorkou novín Ladislavou Baxantovou-Cejnarovou.

V poslednom čísle Viedenských slobodných listov (č. 25 – 27/2024) mali ich čitatelia možnosť prečítať si viac o činnosti spolku Marjánka. V rámci osláv tridsiateho výročia založenia poradného zboru noviny od začiatku roka uverejňujú rozhovory, v ktorých sa postupne predstavujú jednotlivé menšinové spolky. Rozhovory s ich čelnými predstaviteľmi vedie redaktorka Viedenských slobodných listov Ladislava Baxantová-Cejnarová. Za Marjánku sa rozhovoru zúčastnila Karla Zemanová, podpredsedníčka spolku. Text v novinách bol vytlačený v skrátenej podobe, preto ho tu na blogu uvádzame v plnom znení.

♦ ♦ ♦

Známy Komenského slogan "škola hrou" by sa dal rozšíriť na "škola hrou, tancom a hudbou". Akú myšlienku sledujete svojimi aktivitami a darí sa vám ju napĺňať?

Marjánka sa snaží ponúknuť kus českej a slovenskej kultúry, folklóru a ľudovej slovesnosti krajanom, ktorí tu žijú, a sprostredkovať toto spoločné bohatstvo našim spoluobčanom žijúcim vo Viedni. Naša činnosť má dve línie: folklórnu, v rámci ktorej fungujú krúžky pre deti a dospelých, a záujmovú, kde sa odohráva všetko mimo folklóru. Pôvodnou myšlienkou bolo pestovať národnú kultúru v podobe riekaniek, piesní, hudby a tanca a odovzdávať deťom české a slovenské ľudové zvyky – preto spoločne organizujeme napríklad karneval alebo maškarný ples, na Veľkú noc pletieme pomlázky a v decembri vítame Mikuláša alebo pečieme a zdobíme perníky. Deti si tak rozširujú svoje jazykové zručnosti a rozvíjajú citový vzťah k jazyku a národným zvykom.

Ako ste začínali a kde je Marjanka teraz?

Základ folklórneho súboru vznikol v roku 2011, keď sa Martina Canova a Květa Apolin rozhodli založiť voľnočasový krúžok pre deti z materskej školy pri Školskom spolku Komenský. Počet detí sa postupne rozrastal a časom sa pridali aj dospelí a hudobníci. V roku 2019 sa z krúžku stal samostatný spolok s názvom Tanečny, hudobny a jazykovy spolok Marjánka. Dnes sú vo folklórnom súbore zastúpené všetky vekové kategórie. Existujú dve prípravné skupiny pre deti (Srdíčko a Srdiečko), ako aj skupiny pre mladších žiakov, starších žiakov, dorast a detská cimbalová muzika. Dospelí majú vlastnú tanečnú skupinu s cimbalovou muzikou. V každej skupine je približne šesť až dvadsať detí, 25 dospelých vrátane muzikantov. V súčasnosti sa do činnosti folklórneho súboru zapája spolu 75 tanečníkov, spevákov a hudobníkov. Okrem toho máme klub aktivít, ktorý pravidelne organizuje tradičné umelecké dielne, tanečné kurzy, výlety do prírody, návštevy významných kultúrnych pamiatok, ako aj ďalšie aktivity pre krajanov.

Každú skupinu niekto vedie, máte klub aktivít, často vystupujete na verejnosti a všetko je to veľa práce. Kto robí tú prácu?

Máme veľmi aktívnu členskú základňu. Každý má talent na niečo iné a snažíme sa, aby každý v klube mal možnosť venovať sa tomu, čo ho napĺňa. Nie je to len o aktivitách, ktoré sú viditeľné na prvý pohľad. Za siedmimi vedúcimi pravidelných aktivít a výkonným výborom stojí veľký tím ľudí, ktorí sa starajú o hladký chod každodennej činnosti (PR, správa webovej stránky, komunikácia s rodičmi, články v médiách, technická podpora, účtovníctvo, financie, starostlivosť o fond kostýmov a ďalšie). Ja som napríklad zodpovedná za printové médiá, konkrétne za prípravu edičného plánu, komunikáciu s redaktormi rôznych novín a časopisov a koordináciu uverejňovania článkov. Aktívni rodičia detí, ktoré navštevujú aktivity Marjánky, často prikladajú ruku k dielu pri plánovaných podujatiach. K našim aktivitám môže prispieť každý, kto má nápad na nejakú činnosť a je ochotný venovať jej svoj čas a energiu. Podpora hladkého chodu združenia je jednou z administratívnych síl, ktoré Marjánka zamestnáva.

Zdôrazňujete, že Marjánka je česká aj slovenská. Ako to vyzerá v praxi?

Od začiatku sme česko-slovenské združenie. Na začiatku možno prevládala čeština, ale dnes je pomer češtiny a slovenčiny vyrovnaný. V našom repertoári sú české, moravské, sliezske a slovenské piesne a tance. Pre najmenšie deti máme paralelnú českú a slovenskú skupinu, aby deti mali možnosť hovoriť a spievať vo svojom materinskom jazyku.

Mení sa zloženie vašich činností?

Naše aktivity sa vyvíjajú. Napríklad, keď sa naša folklórna mládež pripravovala na svoj prvý ples, prejavila záujem o spoločenské tance. Z prvých lekcií spoločenských tancov sa vyvinuli naše dnes už pravidelné kurzy česko-slovenských spoločenských tancov, ktoré navštevuje mládež aj dospelí. V súčasnosti máme každoročne dve veľké podujatia, ktorými sú výročný koncert, ktorý sa pravidelne koná v máji v divadelnej sále Školského spolku Komenského, a návšteva festivalu Stretnutie pod Tanečnou horou v Mikulove v apríli. Výročný koncert je organizačne najnáročnejší, keďže na ňom vystupujú všetci členovia folklórneho súboru. Celkovo je činnosť spolku komplexná. Podujatia, ktoré organizujeme, sú rôznorodé, a preto sú veľmi pestré. Väčšina z nich závisí od aktivity našich členov a záujmu menšiny.

Kde všade pôsobíte?

Zatiaľ nemáme vlastné priestory, takže si ich musíme prenajímať. Ale vďaka dobrej spolupráci s vedením dvoch rehoľných rádov a finančnej podpore Úradu rakúskeho spolkového kancelára si môžeme prenajímať priestory na pravidelné aktivity. Ide o sály na fare kostola Panny Márie na nábreží a na fare rehole Križiakov s červenou hviezdou pri kostole Karola Boromejského. Spolupracujeme aj so spolkom České srdce, ktoré nám napríklad poskytuje priestory na každoročné pečenie perníkov. Tradične organizujeme výročný koncert v sále Školského spolku Komenský na Sebastianplatzu.

V skutočnosti opisujete spoluprácu s česko-vídeňskými spolkami. Existujú aj iné?

Sme otvorení spolupráci s inými subjektmi a snažíme sa podporovať medziodborové projekty, pretože v nich vidíme budúcnosť menšiny. Školský spolok Komenský bol na samom začiatku naším patrónom, a hoci už na škole nepôsobíme, dobrá spolupráca pokračuje. Za dobu existence Marjánky od roku 2011 jsme zrealizovali různé projekty: vystoupení v rámci návštěv významných politických činitelů ve škole Komenský, vystoupení v rámci oslav 150. výročí od založení spolku Sokol, 100. výročí existence spolku České srdce a 111. výročí tamburášského spolku Adria. Dále bych ráda zmínila spolupráci se spolky Vlastenecká omladina, Alumni-CZ-Austria, Kulturním klubem Čechů a Slováků v Rakousku, Slovenským školským spolkem SOVA či Rakousko-slovenským kulturním spolkem a jeho folklorním souborem Vinica. Podporu jsme našli rovněž u českého zastupitelského úřadu ve Vídni, na jehož půdě jsme vystoupili již čtyřikrát, a u Ministerstva zahraničních věcí České republiky, kde máme možnost žádat o finanční příspěvek na některé naše projekty.

Ako komunikujete s verejnosťou?

Základom našej komunikácie s verejnosťou je naša viacjazyčná webová stránka. Okrem toho sme aktívni na sociálnych sieťach (Facebook, YouTube) a vo verejných médiách. Využívame všetky dostupné médiá, ktoré sú v Rakúsku dostupné v českom alebo slovenskom jazyku. Rozhovory sme však poskytli aj zahraničným subjektom, napríklad Českému rozhlasu Brno, Českému rozhlasu Praha alebo Slovenskému rozhlasu v Bratislave. V Českej republike nás etnologička Zita Skořepová zaradila do svojho vedeckého výskumu vo svojej knihe "Hudobné svety českej Viedne. Menšina a identita v 21. storočí".

Je niečo, čo by ste si želali do budúcnosti?

Pre dobré fungovanie je nevyhnutné mať vlastné priestory. V súčasnosti je sídlo spolku stále v Dolnom Rakúsku, čo je úplne nevyhovujúce. Chceli by sme mať adresu združenia vo Viedni, keďže tam sa odohrávajú všetky jeho aktivity. Veľmi by sme chceli mať klubovňu, kde by sme sa mohli nielen stretávať na skúškach a schôdzach, ale aj kde by sme mohli skladovať kroje, hudobné nástroje, rekvizity a nástroje na našu prácu. Aj dokumentácia združenia je čoraz rozsiahlejšia a musí byť k dispozícii na jednom mieste. Každý týždeň navštevuje naše aktivity v priemere 140 účastníkov vo veku od 2 do 87 rokov vrátane rodičov, ktorí sprevádzajú svoje deti. Naším cieľom je poskytnúť im všetkým čo najpríjemnejšie prostredie, aby sa k nám radi vracali.