Blog | 10.01.2023
Staré tradície v novom svete: Vianoce
Autorka: Helena Kramářová
V súčasnosti spoločnosť prechádza mnohými zmenami, s ktorými sa predchádzajúce generácie nestretli. Každý je ovplyvnený médiami a všadeprítomnou globalizáciou. Takto sa oslabuje osobitosť pôvodných kultúr medzi myšlienkovými prúdmi a vrstvami spoločnosti. Najmä vo veľkých veľkomestských aglomeráciách sa vďaka migrácii stretáva, mieša a vzájomne ovplyvňuje veľké množstvo kultúr. Tanečný, hudobný a jazykový spolok Marjánka sa venuje nielen folklóru a aktivitám pre deti a mládež, ale aj zachovávaniu a odovzdávaniu českých a slovenských tradícií a zvykov. Koncom minulého roka sa rozhodol nahliadnuť do domácností krajanov žijúcich v Rakúsku a prostredníctvom dotazníka zistiť cenné informácie o tradíciách a zvykoch spojených s adventom a Vianocami.
Pojem tradičné Vianoce je veľmi široký a ťažko definovateľný, pretože každý si zvyčajne predstaví tradície spojené s vianočnými sviatkami, ktoré si pamätá z detstva alebo ktoré aktívne udržiava vo svojej rodine. Predstava tradičných Vianoc je však ovplyvnená aj všadeprítomnou reklamou a filmovou produkciou – domácou aj hollywoodskou. V nich sa obraz Vianoc spája s idylickou atmosférou a často s tradíciami, ktoré pochádzajú z anglosaského sveta. Ako však vyzerajú Vianoce v rodinách, ktoré sa presťahovali z Česka a Slovenska do Rakúska? Ktoré tradície a zvyky rodiny dodržiavajú a ktoré sú obzvlášť obľúbené?
Čas prípravy na Vianoce – advent – je spojený s viacerými tradíciami. Najznámejším z nich je pletenie alebo kupovanie adventného venca so štyrmi sviečkami, ktoré symbolizujú štyri adventné týždne. Každú adventnú nedeľu sa zapaľuje jedna sviečka a svetlá sa postupne zväčšujú, čo naznačuje blížiace sa Vianoce. Adventný veniec sa nachádza v domácnostiach 90 % respondentov. Dve tretiny respondentov počas adventu tiež písali alebo píšu list Ježiškovi spolu so svojimi deťmi. Na Štedrý deň najčastejšie nosí darčeky aj Santa Claus alebo Ježiško. Vedľa nich sú to aj Christkind a rodičia. Len v troch percentách prípadov sa darčeky nedávajú vôbec alebo ich dostávajú len deti od svojich rodičov. Vianočné cukrovie, ktoré svojou vôňou tvorí neoddeliteľnú súčasť vianočnej atmosféry, sa vo väčšine prípadov pečie doma podľa tradičných rodinných receptov, približne dve pätiny respondentov skúšajú nové a jedna pätina kupuje už upečené cukrovie.
Prevažná väčšina respondentov sa na štedrovečerný stôl slávnostne oblieka a ako prílohu k vyprážanému kaprovi alebo inej rybe si dáva polievku – najčastejšie rybiu, kapustovú, hrachovú, šošovicovú alebo hubovú (v zostupnom poradí podľa frekvencie) a zemiakový šalát s majonézou (80 %), prípadne ako prílohu k vyprážanému kaprovi alebo inej rybe. Tretina respondentov si namiesto ryby so zemiakovým šalátom dáva vyprážaný steak a niektorí respondenti pripravujú oboje. Za zmienku stojí aj viedenský zemiakový šalát ako alternatíva šalátu s majonézou. Slovenskí respondenti uvádzali najmä bobačky (tiež opekance s makom alebo púčikmi) a pirohy. K štedrovečernej večeri Slovákov žijúcich v Rakúsku patria aj vianočné oblátky s medom a cesnakom. Odchádzanie od stola, kým všetci nedojedia, nie je žiaduce. Je to bežná prax v českých aj slovenských domácnostiach, s výnimkou gazdinej, ktorá môže v niektorých rodinách odísť od stola.
Okrem jedla a darčekov pod ozdobeným stromčekom sa Štedrý večer spája s mnohými rôznymi zvykmi a tradíciami, ktoré mali ľuďom na prelome rokov ukázať, akým smerom sa bude uberať ten nadchádzajúci, pokiaľ ide o hojnosť, zdravie a vzťahy. V niektorých rodinách sa všetci postia po raňajkách až do večere, aby na oblohe videli zlaté prasiatko, symbol hojnosti. Aj dve spomínané polievky – hrachová a šošovicová – mali priniesť dostatok peňazí. V niektorých regiónoch sú tieto polievky súčasťou novoročného jedla. Ďalšou tradíciou, ktorá má zabezpečiť dostatok financií, je šupina z kapra ukrytá pod obrusom alebo tanierom. Najčastejšie spomínaným zvykom v dotazníku je krájanie jablka – takto naši predkovia veštili, či budú zdraví, chorí alebo dokonca zomrú. Dnes sa však najčastejšie tešíme z prítomnosti hviezdy, ktorá sa vytvorí z jadra po jeho rozkrojení. Veľmi obľúbené je aj púšťanie orechových škrupín so sviečkou na vodu, aby sa ukázalo, či budú členovia rodiny spolu. Jmelie je prítomné aj v domoch krajanov, najčastejšie visí na lustri. Jmelie, ideálne darované ako darček, má do domu priniesť šťastie, lásku a plodnosť. Tento zvyk má pohanské korene a bol obľúbený u starých Slovanov, Germánov a Keltov.
Vo väčšine prípadov spievajú české a slovenské rodiny české a slovenské koledy, niekedy aj nemecké koledy. Niektoré rodiny si chodia po betlehemské svetlo, ktoré sa potom používa na zapálenie sviečok na slávnostnom stole a tiež na čítanie vianočného príbehu po večeri alebo pri jasličkách. Približne 43 % respondentov chodí na polnočnú omšu alebo si pozrieť betlehem v kostole. Len malá časť respondentov uviedla, že Vianoce sú neodmysliteľne spojené so sviatočnými bohoslužbami. Naopak, väčšina – viac ako 85 % – uviedla, že na Vianoce pozerajú rozprávky všetci spoločne, a to častejšie ako počas zvyšku roka.
K sviatočným dňom patria aj početné návštevy rodiny a priateľov. Zaujímavé je, že necelých 30 % trávi celé Vianoce, Silvestra a Nový rok v Rakúsku, 54 % navštevuje rodinu na Slovensku a v Českej republike, 16 % tam trávi celé sviatky a len malá časť nenavštevuje príbuzných, ale len hory. Krajania si nevedia predstaviť Vianoce bez rodiny, sladkostí a tradičných jedál, rozprávok a darčekov (v tomto poradí). Potom bez vianočného stromčeka, vianočných trhov, návštev príbuzných a stresu.
Na záver malá štatistika: Na dotazník odpovedalo 99 respondentov, ktorých materinským jazykom je čeština (75 %), slovenčina (20 %) a nemčina (5 %). Dve tretiny všetkých respondentov tvorili ženy a jednu tretinu muži. Zastúpené boli všetky vekové skupiny, ale najväčší počet tvorili dospelí v produktívnom veku.
Ďakujeme všetkým respondentom za ich ochotu a čas, ktorý venovali vyplneniu dotazníka!